Viete, ako prichádzajú knihy na svet? Od kníhtlače po digitálny offset

Stručný prierez históriou tlače.

	Za prvé stopy techniky tlače pokladáme primitívne pečiatky, ktorými si dávni lovci ozdobovali kože a stany. Babylonské pečate vtlačované do mäkkej hliny a razidlá mincí tiež pripomínajú tlač.
3. storočie pred Kr. (pred n. l.)	Starí Asýrčania používali vtláčané pečiatky na jednoduché znaky klinového písma.
200	Drevotlač
2. storočie	Kamenné platne používali v Číne od 2. storočia, sú to tzv. „kamenné knižnice“.
6. storočie	Doskotlač – drevené dosky a v 9. storočí kovové platne.
1440	Prvý tlačový stroj v Európe. Predchodca Gutenbergovej verzie.
15. storočie	V Európe vynašiel Johannes Gutenberg efektívnejšiu formu kníhtlače.
1796	Litografia – kameňotlač používa tlačovú formu bez akéhokoľvek reliéfu.
1843	Prvá rotačná tlačiareň
1875	Ofsetová tlač vznikla ako zlepšenie kameňotlače. Nepriama tlač z dosky na gumový valec a následne papier. Kameň sa však nahradil tenkou, ohybnou a ľahkou plechovou platňou.
1951	Inkjetová tlač
1969	Laserová tlač
1957	Sublimačná tlač
1972	Termálna tlač
1984	3D tlač
1993	Digitálna tlač

Ako sme sa od kníhtlače dostali k Landovej nanotlačiarni s kokpitom väčším ako v lietadle?

Vývoj tlače a tlačiarenských techník má za sebou dlhú históriu, ktorá sa začala v Číne. Prvé pokusy o kopírovanie textu pozostávali z vyrezávania celých strán do dreva a otláčaním do látky alebo papiera.

Začiatkom 11. storočia bola zostrojená technika ukladania keramických znakov na kovový plát, ktoré sa upevňovali voskom. Ten sa po tlači rozpustil a znaky sa dali opäť použiť. Táto technika už mala pomerne blízko ku Gutenbergovej, ale neujala sa.

Gutenbergova kníhtlač

Každý vynález potrebuje vizionára. Tak ako Sagan nevynašiel bicykel, ani Gutenberg nevymyslel kníhtlač. Bez Gutenberga by ale možno neexistovala moderná tlač a bez Sagana by bolo Slovensko pre svet stále súčasťou Československa.

Gutenberg okolo roku 1440 zostrojil mechanickú kníhtlač. Jeho hlavným vynálezom boli samostatne stojace voľne kombinovateľné kovové matice s písmom. Matice sa ukladali do drevených dosiek a po tlači sa dali opätovne rozobrať a použiť. Drevená sadzobnica určovala riadkovanie, odstup medzi písmenami a počítala aj s medzerami na obrázky.

Na takto vytvorenú sadzbu tlačiar naniesol čerň, ktorú potom lisovací stroj natlačil na pripravený papier či pergamen. Gutenbergov postup sa bez výraznejších inovácií používal až do 18. storočia.

Znovupoužiteľnosť písmen mala za následok obrovskú úsporu času a kníhtlač zlacnela natoľko, že sa knihy dostali aj medzi chudobnejšie vrstvy. Gutenberg bol zlatník a obchodník, a svoje úspory vložil do vývoja kníhtlače, čo sa mu stalo osudným. Po súdnom spore, ktorý prehral, prišiel o svoj vynález a dožil v chudobe. Gutenbergov vynález rozbehol nezastaviteľnú revolúciu vývoja tlačiarenských strojov po celej Európe.

Reťazové a bubnové tlačiarne

Počas našej krátkej histórie sa vystriedalo množstvo tlačiarenských metód. Jedným z nich boli aj reťazové a bubnové tlačiarne. Reťazové tlačiarne mali písmená umiestnené na reťazi, ktorá sa pohybovala nad papierom. Pod papierom bola sada kladiviek, ktorá udrela v správnej chvíli, keď bol znak na správnej pozícii. Bubnové tlačiarne mali znaky uložené na valci, ktorý sa točil rovnakým smerom ako papier. Reťazové a bubnové tlačiarne sa vyznačovali rozskákanosťou písmen. V dnešnej dobe, kedy obojstrannú tlač pasujeme s presnosťou jednej desatiny milimetra, by z toho bolo asi veľa reklamácií.

Ofsetová tlač

Prvý rotačný ofsetový litografický tlačiarenský stroj bol vytvorený v Anglicku a patentovaný v roku 1875 Robertom Barclaym. Ofsetová tlač patrí do kategórie tlač z roviny.

Princíp fungovania ofsetovej tlače je nasledovný. Farebný obraz je zložený zo 4 farieb (CMYK). Každá farba sa pripraví na samostatnú platňu, ktorá sa upevní na valec. Selektívny prenos farby zabezpečujú rozdielne fyzikálno-chemické vlastnosti tlačiacich a netlačiacich prvkov. Na valec je pritlačený menší valec, ktorý platňu natrie vodou. Tá sa prichytí na plochy, kde sa nemá zachytiť farba. Následne je k platni pritlačený aj menší valec s farbou, ktorá sa nanesie a prichytí na tlačové miesta. Tento obraz sa následne prenesie na gumený valec a z tohto valca sa obraz prenáša na papier.

Ofsetová tlač je najkvalitnejší typ tlače, ktorý je vhodný na tlač veľkých nákladov. Jej jediným negatívom sú pomerne vysoké náklady na prípravu tlače a spotrebu materiálu pri rozbiehaní stroja.

Ihličková tlačiareň

Medzitým sa do pretekov technologického vývoja zapojili aj Japonci, ktorí v roku 1964 zostrojili ihličkovú tlačiareň pre Olympijské hry v Tokiu. Spoločnosť Seikosha založila po tomto úspechu dcérsku spoločnosť Epson, ktorá v roku 1968 predstavila prvú sériovo vyrábanú tlačiareň Electronic printer 101. Epson dodnes patrí medzi špičku na trhu digitálnych tlačiarní.

Princíp fungovania ihličkovej tlačiarne je jednoduchý. Ihlička v tlačiarni je ovládaná elektromagnetom, ktorý ju v správnej chvíli vystrelí proti farbiacej páske. Tá po dopade na papier zanechá malý farebný bod.

Preteky 70. rokov minulého storočia

Obdobie medzi rokmi 1976 – 1979 navždy zmenilo spôsob, ako tlačíme v súčasnosti. Veľké spoločnosti ako IBM, SIEMENS, XEROX, APPLE a ďalšie pracovali na vývoji viacerých spôsobov tlače. V pomerne krátkom období sa na svetlo sveta dostali atramentové, laserové a LED tlačiarne.

Atramentová tlačiareň

V 50. rokoch položené základy na vývoj atramentovej tlačiarne sa stali skutočnosťou, keď spoločnosti IBM a následne SIEMENS v roku 1977 predviedli prvé funkčné prototypy. Atramentové tlačiarne používajú tekutý atrament, ktorý sa cez trysky prenáša na papier, a táto technológia funguje dodnes.

Laserová tlačiareň

Zatiaľ čo v roku 1969 pristál Neil na Mesiaci, v spoločnosti Xerox ťahali nočné zmeny pri vývoji laserovej tlačiarne. Prvú komerčnú laserovú tlačiareň uviedla na trh spoločnosť IBM v roku 1976. Xerox sa pridal o rok neskôr a Canon posunul hranice zostrojením stolovej verzie.

Laserová tlač využíva štyri hlavné komponenty, a to selénový valec, zažehlovací valec, práškový toner a, samozrejme, laser. Na rovnomerne nabitý svetlocitlivý selénový valec sa pomocou lasera nasvieti požadovaný obraz. Na mieste, kde dopadlo svetlo z lasera, stratí valec náboj. Potom sa na valec nanesie prášok, ktorý sa prichytí na týchto miestach. Prášok sa následne prenesie na papier a ten prechádza horúcim zažehlovacím valcom, ktorý prášok zapečie.

Laserová tlačiareň minie viac elektrickej energie ako váš počítač.

LED tlačiareň

Od laserových tlačiarní to bolo už len kúsok k LED tlačiarňam.
LED tlačiareň funguje na rovnakom princípe ako laserová tlačiareň. Na svetlocitlivý valec svieti sústava LED svetiel, ktoré nasvetlujú celý riadok súčasne. Ide o konštrukčne jednoduchšie riešenie, ktoré je ale na úkor kvality tlače.

O vývoj tlačiarne, tak ako ju poznáme dnes, sa zaslúžil ten istý človek, ktorý vynašiel počítač. Charles Babbage (1791 - 1871) položil základy moderných tlačiarní, aj keď ju nikdy nezostrojil. Jeho návrh na papieri previedli do reálnej podoby až v roku 2000.

Revolúcia v podobe digitálneho ofsetu

Gutenbergom 21. storočia je Benny Landa, ktorý má už za sebou niekoľko prelomových vynálezov. Jeho najznámejší je Indigo digital press (digitálny ofset), ktorý neskôr predal spoločnosti Hewlett Packard.

Princíp fungovania digitálneho ofsetu je pomerne zložitý proces, ktorý sa dá rozdeliť do 5 krokov. Jednotlivé farby sú zmiešané v kanistroch s olejom a kovovými časticami, ktorých výsledkom je ElectroInk.

1. Na valci s fóliou (PIP) sa vytvorí rovnomerné napätie, ktoré odpudzuje farbu.
2. Pomocou lasera a optických zrkadiel sa vybije náboj na miestach, kde sa má prichytiť farba.
3. Na valec sa pritlačí stanica (BID), ktorá nanesie požadovanú farbu.
4. Obraz sa prenesie na horúci valec s gumovým povrchom (Blanket), kde sa farba rozpustí.
5. Z Blanketu sa farba tlakom a teplom prenesie na papier.

Celý proces zjednodušene ukázalo HP na nasledujúcom videu.

Prvé Indigo na Slovensku ešte z Landovej firmy kúpil Typocon v roku 2007 a tlačilo úctyhodných 11 rokov. V roku 2018 sme už od HP kúpili tretiu generáciu HP Indigo 7900. Rozdiel v kvalite a rýchlosti je obrovský. Po novom sme schopní vytlačiť 7 200 plnofarebných letákov vo formáte A4 za hodinu. Vizitky to už doslova strieľa. Vďaka tejto inovácii sme schopní 90 % zákaziek vytlačiť do 24 hodín.

Budúcnosť patrí nanotlači

Na záver niekoľko faktov z histórie tlače a zaujímavostí vytiahnutých z hĺbky internetu.

1. Na výrobu tlačovej kazety do vašej domácej tlačiarne sa spotrebuje okolo 4 litrov oleja.
2. Laserová tlačiareň využíva viac elektrickej energie ako stolový počítač.
3. Prázdne kazety od farieb by dokázali v súčasnosti vytvoriť hada, ktorý by 3x obkolesil Zem.
4. Najmenšia tlačiareň na svete meria 2,5 x 5 x 28 cm
5. Najväčšia tlačiareň na svete meria 12 x 50 metrov a je schopná vytlačiť súvislú plochu viac ako 600 m2.
6. Najmenšia mikrokniha na svete má 22 strán a je veľkosti 0,74 x 0,75 mm. Je nemožné ju prečítať voľným okom.
7. Za najstaršiu zachovanú a vytlačenú knihu sa pokladá Diamond Sutra, ktorú objavili v Čínskej jaskyni.
8. Za svetovo najdlhší sústavný chod tlače (print-run) sa považuje siedma kniha Harry Potter od J. K. Rowlingovej. V roku 2007 vytlačili naraz 12 miliónov kópií, ktoré sa prvých 24 hodín predávali v priemere 15 kusov za sekundu.
9. Známy komiksový hrdina od Stena Leeho Hulk mal byť pôvodne sivý. Pri tlači nastal problém, a tak sa zrodil zelený Hulk.
10. Počas 2. svetovej vojny sa na šírenie nemeckej propagandy vytlačilo viac ako 12 miliónov letákov.
11. Veľké a malé písmená (po anglicky Upper alebo Lower cases) sa tak volajú preto, že za čias Gutenberga mali veľké písmená uložené v horných zásuvkách (Upper drawers) a malé písmená v dolných zásuvkách (Lower drawers).
12. V roku 2012 sa celosvetovo predalo viac ako 942 miliónov kaziet s farebnými náplňami. Tento počet rastie každým rokom.